Čitatelia povedali o knihách

Katarína:

Dobrý deň, pán Budzak, chcem sa Vám zo srdca poďakovať za knihu Môj život s Jojom, ktorú som včera dočítala. Tak hlboký a úprimný príbeh môže napísať len človek s veľkým srdcom, ktorý Joja poznal dokonale. Na prvej časti som sa schuti smiala, pamätám na časy socializmu a vaše zážitky ma skutočne úprimne rozosmiali. No druhú časť som čítala so slzami, čo je pochopiteľné…nemohla som ju čítať rýchlo, aj keď je napísaná skvelo a veľmi ľahko sa číta…potrebovala som vstrebať hrozný a desivý ľudský osud, ktorý by nikto nechcel prežiť ani v najhoršom sne. No musela som vstrebať aj ľudskú zlobu, nenávisť, necitlivosť. Chcem sa Vám poďakovať aj za to, že ste v tých najťažších chvíľach boli s Jojom a Katkou, boli ste im oporou, najbližším priateľom, ste veľmi dobrý človek s veľkým srdcom. Dobrí ľudia ešte nevymreli, chvalabohu. Vašu knihu by som zaradila medzi povinné čítanie na stredných školách. Zanechala vo mne hlbokú myšlienku a budem ju odporúčať priateľom. ĎAKUJEM. Katka z Humenného ❤️

Katka:

dobrý deň. dnes som dočítala vašu knihu o Jojovi . Úžasné napísaný príbeh , nikdy som pri knihe neplakala… vtedy som nechápala ako môžu niekoho ľudia takto sudit, nikdy som Vasho priateľa neodsudila že sa stalo čo sa stalo . Je úžasné ako ste sa zachoval a našiel tú silu im pomáhať . s pozdravom Vaša čitatelka

Honza:

Dobrý den, pane Budzak, zdravím vás z Brna. Právě jsem dočetl vaši knihu Moj život s Jojom a, ačkoliv to běžně nedělám, chci vám poděkovat. Poděkovat za možná vůbec nejsilnější, nejvtipnější, nejdojemnější a nejkomplexnější příběh, jehož jsem kdy byl jako čtenář svědkem. Člověka až mrazí, když si uvědomí, že jde o příběh skutečný, jehož jste byl podstatnou součástí. Děkuji vám za to, že jste se se světem o své – mnohdy extrémně bolestivé – vzpomínky podělil. Těch důležitých rozměrů, které vaše kniha má, je tolik… Důležitost přátelství, opravdové lásky, ale i apel na svědomí společnosti a jednoduchost jakéhokoliv zlého odsouzení. Zůstane to ve mně ještě opravdu dlouho. Takže opravdu děkuji 🙂 Ať se vám daří. PS: Byla to první kniha, kterou jsem (úspěšně) jako mladý Čech přečetl ve slovenštině.

Adriana:

Môj život s Jojom. Nádherná kniha. Nič smutnejšie a zároveň krásne som ešte nečítala.

Ferdo:

Dobry den pan Budzak, prave finišujem s trilogiou SINE METU, po tom co som precital „JOJA“. Snímam klobúk dostalo sa mi to pod kožu 😎👌

Moma:

Dobry den, pan Dusan, vcera som docitala vasu posledni knihu, zatial jedinu od vas.. A este to veru v sebe spracuvam a dlho budem… Som z Nitry a ked sa stala tak tragedia, myslela som hlavne na Kristinku (moja starsia dcerka mala vtedy cca 2 roky) a na otca a matku, ako velmi musia trpiet, velmi sa ma to dotklo, akosi som to prezivala s nimi – v ramci moznosti.. Deje sa tolko tragedii, ale tato sa ma akosi hlboko dotykala, sama neviem preco.. Mozno preto, ze sama som vtedy mala take male dievcatko, (teraz uz mam aj druhe :)), ze sa to stalo na mieste, v blizkosti ktoreho som prezila cely zivot, preto, ze sa to moze stat naozaj kazdemu z nas.. Chcem, aby ste vedeli, ze nie vsetci boli sudcovia, (hanbim sa za ludi, ktori Joja odsudili a boli velmi kruti), ale boli a su aj taki, ktori s vami sucitili a zialili a snazili sa chapat..Dakujem vam za nadhernu knihu, tak intimnu a hrozostrasnu, aku som este nikdy necitala, (v prvej casti som sa samozremne dobre zabavila a nasmiala), dakujem za vase slova, priznania a odhalenia tych najintimnejsich casti vasich dusi, dakujem ze ste nam dovolili s vami prezit to.. Tolko je toho, co by som este chcela povedat, tak snad len uprimne dakujem, nielen za knihu, ale za to, ze vobec su ludia a priatelia ako vy…

Ivana:

Práve som dočítala Môj život s Jojom, ďakujem, že ste to napísali, našli na to odvahu. Mali ste veľké šťastie mať takého priateľa, ešte raz vďaka Ivana

Maja:

Mrcha je niečo iné ako všetky ostatné diela autora ale je to kniha ktorú som večer vzala do ruky a ráno odložila na nočný stolík prečítanu. Je to vážne aj komické skrátka niečo čo osloví veľa čitateľov.

Veronika:

Knihy zvyknem čítať v autobuse, ale vedela som, že na túto si musím vyhradiť špeciálny čas. Prežila som tiež roky na Garde, tak na začiatok som si aspoň pospomínala. Veľmi ma však zaujímala druhá časť knihy. Dokonale vykresľuje tragédiu jednej rodiny doplnenú správaním novinárov a ľudí naokolo. Autor bol Jojov naozajstný priateľ, ktorý mu pomohol v najťažších chvíľach. Kiežby mal pri sebe každý takého.

Valéria:

Veľmi ťažký príbeh ale určite pomôže pochopiť, že aj keď sa stanú takéto tragédie, neznamená to zakaždým že ten človek je netvor, práve naopak. Mna osobne príbeh silno zasiahol. Kniha je napísaná veľmi dobrým spôsobom. Je super, že prvá polovica opisuje mladosť, zážitky, ktoré väčšina z nás pozná a zažila…a až potom prichádza to, čo si nikto nevie predstaviť, že by sa mu to stalo…a predsa…

Eva:

Krásna, pravdivá kniha, ako sám život. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Lomcoval mnou smiech a potom plač. Krásne, pravdivo vyrozprávaný ťažký skutočný príbeh. Mala by to byť povinná literatúra, aby nás odnaučila súdiť druhých a naučila chápať. Ďakujem autorovi za síce smutný ale silný zážitok z čítania tejto knihy. Ešte dlho bude vo mne doznievať.

Mana:

Knihu som dostala k Vianciam …..vedela som o tej tragedii, ktorá sa stala v Nitre. Knihu som čítala najskôr s úsmevom….zážitky z intráku…..no zábava a sranda. To, čo sa stalo neskôr bola tragedia…a knihu som dočítala so slzami v očiach Obdivujem……….. nádherné kamaratsto!!!!!!
Dakujem p. Budzakovi a držím palce

Martina:

Krásna kniha. Napísaná úplne jednoduchým štýlom, presne takým, akým človek vždy spontánne rozpráva svoje zážitky ostatným. Žiadne umelé a prifarbené vety a výrazové prostriedky. Pri čítaní prvej polovice príbehu – opisu bezstarostného študentského života – som sa nahlas smiala! Naopak druhá časť, príznačne nazvaná „päť miliónov sudcov“ ma nútila vcítiť sa znova a znova do kože človeka, ktorý prišiel o vlastné dieťa takýmto spôsobom, ktorý spoločnosť tak natvrdo a naslepo odsúdila… Ďakujem autorovi za tento smutný, no výnimočný knižný prínos.

Jana:

Ťažký príbeh
Keď som si prvýkrát o tejto knihe prečítala neverila som ze budem schopná ju aj prečítať. Som totiž matka 3rocneho chlapca čiže môj pohľad môže byť trošku viac preciteny. Musím však povedať ze som knižku zhltla na posedenie. Napriek tragédii ktorá Joja postrehla to bola fantastická kniha, plná úsmevných ale aj smutných okamihov. Klobúk dole autorovi za opis pocitov a trápenia v „priamom prenose“. Myslím, že len človek, ktorý si takýmto peklom prešiel to dokáže tak autenticky hodiť na papier. I keď mi slzy vyhrkli veľakrát, musím povedať že táto kniha je o veľkej láske a súdržnosti rodiny ktorá sa len tak v dnešnom svete už nevidí. Vynikajúca kniha, ďakujem

Petra:

Tuto knihu by si mal precitat kazdy. Slzy, zimomriavky, smiech, poucenie, hlboke zamyslenie nad tym, ako vnimame svet a ostatnych ludi. Tato kniha je naozaj vynimocna.

Baška:

Super kniha
Táto kniha ma doslova pohltila. Myslím si, že každý kto si ju prečíta, si z nej zoberie poučenie, prehodnotí svoje zmýšlanie a názory nad ľudmi, ktorím sa stalo nejaké nešťastie ako Jojovi. Odporúúúčam!

Nina:

Silné, príšerné a krásne
Neverila by som, ako krásne sa dá napísať príšerný príbeh. Dve tretiny knihy som sa schuti smiala, v tej poslednej mi prichádzalo zle a tiekli mi slzy. Krásne prerozpravany otrasný príbeh, ktorý sa neda absolútne predstaviť zažiť, napriek tomu že som prežívala každú stránku. Úprimne dúfam, že si knihu prečíta čo najviac ľudí. Nech sa najväčšie ľudské tragédie nemusia stavať ešte ťažšími a tragickejsimi

Oliver:

Dva svety
Je to kniha kontrastu dvoch svetov. Sveta veselej, ničím nelimitovanej študentskej zábavy a sveta preukrutnej bolesti a smútku. V prvej časti sa dá smiať a smiať, no druhá časť od smrti malej Kristínky až do samého konca dojíma k slzám a núti zamýšľať sa.

Mladík:

V posledných rokoch som sa z dôvodu pracovného vyťaženia málokedy dostal k prečítaniu nejakej knihy a keď predsa, ak nebola dostatočne pútavá, skončila nedočítaná v knižnici.
Táto mi bola doporučovaná mojim priateľom, ktorý sa ňou veľmi nadchýňal. Čítať som začal viac-menej z povinnosti aby som mu mohol povedať svoj názor, ale to že som ju potom prečítal na jeden záťah hovorí samo za seba.
A ešte viac to, že si tu beriem na to čas sa k nej vyjadriť. Napínavá, plná zvratov a s neočakávaným rozuzlením. Nedoporučujem začínať čítať keď má človek niečo na práci – práca zostane ležať…
Ak má toto byť prvý diel trilógie, tak je zárukou toho, že si prečítam aj tie ďalšie dva. Smutné je len to, že ak len časť toho čo autor popisuje zodpovedá slovenskej realite, dožili sme sa toho, čo sme v minulosti poznali len z amerických alebo talianskych filmov…

Beáta:

Jedným dychom!
Prvá kniha z trilógie Sine metu, Údolie, bola návnadou ( veľmi chutnou). Druhá kniha Štít/sen Vás takisto pohltí, nezačínajte čítať, ak máte čosi neodkladné. Vzrušujúca, vo všetkých smeroch! Sen či skutočnosť?
„Si iba motýľ! Ale mávni krídlami, a rozpútaš búrku!“

Žika:

Sine metu
Mafia, ktorá spolupracuje s politikmi. A spoznáte kto je kto.
Kto zažil, ten to všetko nájde v knihe. Kto nezažil, mal by vedieť, čo zažili ostatní. Ako to funguje na Slovensku, prečo sa niektorí ľudia celý život bijú o pravdu, prečo nevyhrávajú, prečo sme tam, kde sme, prečo je to tu naopak a ešte o tom, že aj v tom najhoršom z nás je kúsok dobra, a aj v tom najlepšom kúsok zla. Prečítajte si to, ak je vám ľúto dať pár eur za knihu, poziciam, aj tak si ju potom budete chcieť kúpiť.

Silvester:

Štít/Sen
Prekvapivo zaujímavá kniha, nehol som sa odtrhnúť od čítania, odporúčam zobrať na dovolenku. Názov knihy by som zmenil, v kníhkupectve nezaujme. Odporučenie bolo z Rádia.

Zuza:

Tak si tu žijeme a nič nevieme. Treba čítať !
Výborná a najmä zaujímavá kniha slovenského autora, kde tajomno a dramatickosť sa dotýka švédskeho štýlu, rozrozprávaný príbeh dosahuje rozprávačské umenie Borisa Filana a filozofické dišputy sa blížia filozofickým témam Umberta Eca. Konečne som čítala knihu so zaujímavým dejom tak ako ju autor myslel a nie ako ju prekladateľ preložil. Kniha sa výborne číta nie iba pre svoj dramatický dej s obsahom všetkého, čo má kniha mať, ale sčítanosť a skúsenosť autora je podškrtnutá aj výberom výborného typu písma, čím je kniha dokonalá a prístupná úplne pre každého.

Marta:

Dychberúce čítanie
Skutočne strhujúci triler napísaný možno bez strachu, avšak pri jeho čítaní ide z neho strach. A to obrovský. Naozaj je možné, aby čo i len zlomok z toho, čo je v ňom vyrozprávané, bolo pravdivé?

Oliver:

Výborná kniha
Pozoruhodný, veľmi pútavo napísaný príbeh slovenského novinára Nika; kniha, od ktorej sa dá len ťažko odtrhnúť. Kniha však ponúka omnoho viac, ako len ohromujúci príbeh, odkrýva do očí bijúci kontrast Dobra a Zla.

Tamara:

Mrcha hnusná
Nic nie je tak ako sa na prvy pohlad zda. Vyborna kniha.

Andrea:

Túto knihu mi požičal kamarát lebo vedel, že ma zaujme. V prvej polovici som si aj ja zaspomínala s manželom na Mladú gardu a naše študentské roky na technike. V prvú časť, ako sa hovorí som zlupla na jeden šup, ale viac ako dva mesiace som sa odhodlávala dočítať knihu a až včera na Veľkonočný pondelok sa to podarilo…veľmi som plakala.
Viem, že je to spomienka a poďakovanie autora na jedno krásne a úžasne priateľstvo dvoch ľudí…, ale aj sebeckosť dnešnej doby a honba ľudí za senzáciami len, aby zabudli na svoje vlastné trápenia a súženia. Veľmi odporúčam túto knihu si prečítať a zamyslieť sa nad našimi životmi.
Pozdravujem autora knihy a prajem mu veľa šťastia a elánu na písanie aspoň na ďalších tridsať rokov

Janka:

Kniha so mne zanechala naozaj veľmi veľa, napriek tomu že slzy pri tejto knižke dobehnú každého takisto nútia zamyslieť sa nad životom, nad tým čo sa deje okolo nás… autor knihy je skutočne výnimočný človek a to ako stal pri svojich priateľov v tých najhorších chvíľach života toto sa povie “Skutočne priateľstvo” lebo priateľ stojí pri nás nie len v tých dobrých (prvá časť knihy) ale hlavne zlých (druha časť knihy) životných situáciách. Katka je obdivuhodná žena ktorú život skúša viac než dost a preto verim že aj ona raz nájde svoj pokoj… z celého srdca jej to prajem a prajem jej veľa síl!

Mirocka:

Pri čítaní prvej časti som sa smiala, pri čítaní druhej plakala…

Oliver:

Dva svety
Je to kniha kontrastu dvoch svetov. Sveta veselej, ničím nelimitovanej študentskej zábavy a sveta preukrutnej bolesti a smútku. V prvej časti sa dá smiať a smiať, no druhá časť od smrti malej Kristínky až do samého konca dojíma k slzám a núti zamýšľať sa.

Zuzana:

V prípade akýchkoľvek pochybností, čítajte ! Naozaj Je o čom.
Konečne som čítala knihu so zaujímavým dejom tak ako ju autor myslel a nie ako ju prekladateľ preložil. Výborná a najmä zaujímavá kniha slovenského autora, kde tajomno a dramatickosť sa dotýka švédskeho štýlu, rozrozprávaný príbeh dosahuje rozprávačské umenie Borisa Filana a filozofické dišputy sa blížia filozofickým témam Umberta Eca. Kniha sa výborne číta pre svoj dramatický dej s obsahom všetkého, čo má kniha mať.

Jozef:

špatné spomienky ale dobré čítanie
Detektívka nie je môj obľúbený žáner, ale túto som dal za dva dni. Akoby som si pripomenul nedávne časy, ked sa mafiáni kántrili navzájom. Zlé spomienky, ale dobre sa to číta.

Tami:

Nic nie je tak ako sa na prvy pohlad zda.Mrchu hnusnu si zamilujete, nie je smrt ako smrt.ta

Janka:

Dobrý deň-som nesmierne šťastná,že sa mi do rúk dostala táto kniha.Nepamätám sa,kedy som niečo tak výnimočne dobrého čítala.V Mladej Garde pracoval do septembra r.1968 aj môj nebohý ocko .Pamätám si na to,keď som ho tam v r.1961.Po jeho emigrácií som tento internát navštívila až po r.1990,keď som tam bola na jeden deň počas prázdnin aj ubytovaná,všetky spomienky sa mi vrátili a bola som veľmi šťastná.Pár ľudí si môjho ocka ešte pamätalo.Chcem sa týmto poďakovať autorovi tejto knižky za jeho nádherné dielo,aj keď som bola veľmi smutná,že ten príbeh kamarátstva neskončil dobre.Ešte raz ďakujem a teším sa na jeho ďalšie knihy.

Gabriela:

Niekedy je potrebné zastaviť sa a zamysliet (Gabriela, 6.1.2019) Odpovedať
vrelo odporúčam
Ďakujem autorovi za knihu, odporúčam všetkým. pribeh skutočného života, takého aký mám ja alebo vy so všetkým čo prináša. Človek precitne, že všetky naše životné istoty sú tak neisté… Je dobré sa zastaviť a možno nasmerovať na inú, lepšiu a ohladuplnejsiu koľaj… ďakujem